Náš život je to,
čo nás čaká.
Je to na hviezdach
oni vedia ako sa to skončí
ja mám zase strach,
cítim prúdiť horúcu krv do žíl.
V hlave sa mi zmieta láska, krivda aj nenávisť
to že ťa len tak nejaký človek si nevšíma, s tým sa nedá žiť.
No človek si nikdy to čo má neváži
a vždycky to čo stratil chce vrátiť.
A ja už veriť odmietam že všetko bude fajn
a ty sa vraciaš v spomienkach je to ako bumerang.
Pochop to, že chcem ťa späť
ale teba to už netrápi.
Čo to stále nechápeš?
Pre teba opäť namám sny.
Je to už tisíca noc
a mám pocit že aj posledná.
A pri tebe cítim slabosť,
všetko sa stihlo rozbiť ako porcelán,ale mi si cestu k sebe nájdeme.
Za tuto básničku děkuji Kajče a Sidovi!!! MOc díky!
2025 ©